Nie je to len o zadrhnutí

Koktanie sa neprejavuje len opakovaním slov alebo predĺžením zvukov. Pre mnoho ľudí je väčším problémom strach z toho, že začnú koktať. Tento strach môže ovplyvňovať ich sebavedomie a schopnosť komunikovať, najmä v bežných, každodenných situáciách. Niekedy to môže byť nákup cestovného lístka, inokedy rozhovor s neznámym človekom na ulici – situácie, ktoré pre väčšinu z nás pôsobia rutinne, môžu byť pre niekoho s koktaním obrovskou výzvou.

Tento strach sa často vyvíja postupne, najmä ak má človek skúsenosti s negatívnymi reakciami okolia na svoju reč. Prípadné posmešky, prerušovanie alebo dokonca dobré mienené rady typu „upokoj sa a pomaly“ môžu vytvárať tlak, ktorý koktavosť ešte zhoršuje. Koktanie preto nie je len o probléme s vyslovovaním, ale aj o emocionálnom boji, ktorý si so sebou ľudia nesú.

Je to skutočne koktanie?

Nie je vždy jednoduché určiť, či naozaj koktáš, najmä preto, že niektoré prejavy koktania môžu byť nepatrné alebo sa vyskytovať len v stresových situáciách. Ak sa ti však stáva, že častejšie cítiš napätie, keď máš hovoriť, alebo máš strach z toho, ako na tvoju reč zareagujú iní, môže to byť známka koktania.

Koktavosť sa prejavuje rôznorodo – niekedy sa „zasekneš“ a nevieš, ako pokračovať, inokedy môžeš slová nahrádzať inými, jednoduchšími, len aby si sa vyhol možným problémom. Táto snaha „maskovať“ koktanie však môže viesť k väčšiemu stresu a úzkosti, čo len zvyšuje strach z hovorenia.

Ako to ovplyvňuje každodenný život?

Pre ľudí s koktaním môžu byť aj jednoduché úlohy stresujúce. Predstav si, že ideš na poštu a chceš si kúpiť známky, ale už pri vstupe cítiš, ako ti stúpa tep, pretože sa obávaš, že sa zadrhneš pri vyslovení konkrétneho slova. Alebo si v situácii, keď potrebuješ niečo dôležité vysvetliť v škole či v práci, no namiesto toho, aby si sa sústredil na to, čo chceš povedať, myslíš na to, aby si sa nezasekol.

Takéto situácie môžu časom viesť k tomu, že sa človek začne vyhýbať rozprávaniu úplne, alebo si začne vytvárať stratégie, ako sa vyhnúť náročným situáciám. Tieto stratégie môžu byť krátkodobo účinné, ale z dlhodobého hľadiska len posilňujú strach a znižujú sebavedomie.

Prečo sa koktanie vyskytuje?

Koktanie má viacero možných príčin, od neurologických po genetické faktory. Čo však vieme, je, že sa často objavuje v detskom veku, kedy sa jazykové schopnosti rýchlo rozvíjajú. Pre mnohých však pretrváva aj do dospelosti, čo môže viesť k zvýšenému napätiu a obmedzeniam v komunikácii.

Aj keď koktanie môže pôsobiť ako veľká prekážka, je dôležité vedieť, že nie si v tom sám. Mnoho ľudí zažíva podobné pocity a dokázali nájsť spôsoby, ako zvládnuť svoje strachy a obavy pri hovorení.

Kedy hľadať pomoc?

Ak cítiš, že koktanie ťa brzdí v každodennom živote, a máš pocit, že ti spôsobuje úzkosť alebo vyhýbavosť, môže byť užitočné obrátiť sa na odborníka. Logopédi a terapeuti, ktorí sa špecializujú na poruchy reči, ti môžu pomôcť nielen s technickými aspektmi plynulosti reči, ale aj so zvládaním strachu a zlepšovaním sebavedomia.

Na záver

Zistiť, či si naozaj koktavý, nie je vždy jednoduché. Je dôležité rozpoznať svoje pocity, uvedomovať si, ako sa tvoje telo a myseľ správa pri hovorení, a nebáť sa vyhľadať pomoc, ak cítiš, že je to potrebné. Koktanie môže byť výzvou, ale s vhodnou podporou a prístupom je možné zlepšiť plynulosť reči a prekonať strach z komunikácie.