Pozrime sa na technológie, ktoré prinášajú nové možnosti pre tréning a podporu reči, ale aj na výzvy, ktoré ich používanie môže priniesť.

Aplikácie na zlepšenie rečovej plynulosti

Aplikácie, ako DAF (Delayed Auditory Feedback), Fluency Coach a SpeechEasy, sú navrhnuté tak, aby pomáhali ľuďom s koktavosťou zlepšovať ich plynulosť reči prostredníctvom rôznych typov spätnej väzby a tréningových techník. DAF napríklad funguje tak, že hlas používateľa sa prehráva s miernym oneskorením, čo môže pomôcť spomaliť reč a zmierniť koktanie. Tieto aplikácie poskytujú možnosť trénovať reč v súkromí, čo môže byť užitočné najmä pre tých, ktorí sa cítia pri tréningu pred druhými nervózni.

Tento typ nástrojov umožňuje balbutikom precvičovať reč denne a vytvoriť si návyk plynulej komunikácie. Nevýhodou však je, že ich používanie bez kombinácie s reálnou praxou môže viesť k fixovaniu sa na aplikáciu ako jediný „bezpečný“ priestor na tréning. Následne sa môže stať, že pri osobnej komunikácii bez podpory technológie sa strach a stres z rozprávania opäť zvýšia.

Virtuálna realita ako simulátor sociálnych situácií

Virtuálna realita (VR) je ďalším nástrojom, ktorý prináša možnosť tréningu v simulovaných situáciách, ako je napríklad objednávanie v reštaurácii, rozhovor s kolegom alebo verejné vystúpenie. VR prostredie umožňuje balbutikom získať skúsenosti v interaktívnych situáciách, ktoré môžu byť stresujúce, ale bez obáv zo skutočných reakcií okolia.

Tento typ tréningu môže byť užitočný pre budovanie sebadôvery, pretože používateľ má možnosť opakovať situáciu podľa potreby a získať kontrolu nad svojou rečou v rôznych prostrediach. Na druhej strane je však dôležité, aby bol VR tréning doplnený reálnymi interakciami, keďže bez nich môže vzniknúť závislosť na simulovanom prostredí, čo zvyšuje úzkosť z reálnych rozhovorov. Ak sa človek bude spoliehať len na virtuálne interakcie, môže sa mu pri reálnej komunikácii zhoršiť plynulosť.

Umelá inteligencia ako podpora rečových schopností

Umelá inteligencia (AI) prináša nové možnosti nielen pre tréning, ale aj pre samotné uľahčenie každodennej komunikácie. Napríklad Google’s Project Euphonia pomáha vylepšiť rozpoznávanie reči u osôb s koktavosťou a umožňujú im využívať hlasových asistentov, ako sú Google Assistant či Alexa, s lepšou presnosťou. Tento typ podpory môže byť obzvlášť užitočný v situáciách, kde je potrebná okamžitá odpoveď alebo zadávanie príkazov hlasom. Výborné využitie na tréning ponúka umelá inteligencia od Chat GPT s novou pokročilou hlasovou databázou (od októbra 2024). Je sprístupnená aj v slovenčine, jednoducho sa nainštaluje a je aj cenovo dostupná.

Riziko online komunikácie: hrozba sociálnej izolácie

Jedným z rizík technologických riešení je, že namiesto podpory osobného rozvoja môžu nepriamo viesť k väčšiemu vyhýbaniu sa reálnym situáciám. Napríklad, ak balbutik používa aplikácie na objednávanie jedla, volanie taxíka či dokonca na posielanie hlasových správ, môže to zredukovať jeho potrebu hovoriť s ľuďmi tvárou v tvár. Postupom času to môže viesť k izolácii a pocitu, že osobná komunikácia je príliš stresujúca, čo vedie k strachu a ďalšiemu zhoršeniu rečových schopností.

Preto je dôležité používať technológie ako doplnok k osobnému tréningu a nie ako jeho náhradu. Technológie môžu byť užitočné nástroje, ale konečný cieľ by mal byť vždy zlepšenie reálnej komunikácie a odbúranie strachu z rozhovorov v bežných situáciách.

Technológie môžu byť mocným spojencom na ceste za lepšou plynulosťou reči a sebavedomím v komunikácii – ak sa používajú s rozvahou a ako súčasť komplexného prístupu, ktorý zahŕňa aj reálne skúsenosti a osobné interakcie.

Ako to máte s modernými technológiami vy? Skúšali ste niekedy nejakú z vyššie uvedených? Podeľte sa o skúsenosť v sekcií Diskusia