1. Koktavosť nie je len o reči
Hoci koktavosť je spojená s narušenou plynulosťou reči, ovplyvňuje aj psychiku človeka. Koktajúci ľudia často prežívajú úzkosť, stres a zníženú sebadôveru v situáciách, kde musia komunikovať. Navyše, koktavosť môže byť horšia, keď je človek v strese, ale zmierniť sa môže v uvoľnenejšom prostredí, napríklad pri speve.
2. Verejné vystupovanie? Dokážu to!
Mnoho známych osobností, vrátane hercov a rečníkov, ktorí trpeli koktavosťou, prekonalo svoj strach z verejného vystupovania. Napríklad slávny kráľ Juraj VI. z Veľkej Británie sa preslávil svojim úsilím zvládnuť koktavosť v období vojny, čo bolo zobrazené v oceňovanom filme „Kráľova reč“.
3. Koktavosť je dedičná
Ak v rodine niekto koktá, je pravdepodobné, že toto môže byť genetické. Výskum naznačuje, že genetika zohráva významnú úlohu pri vývoji koktavosti. Asi 60 % koktajúcich ľudí má príbuzného, ktorý tiež koktá. Nie sú však zodpovedné iba gény – koktavosť ovplyvňuje kombinácia genetických a environmentálnych faktorov.
4. Mužov koktá viac ako žien
Štatistiky ukazujú, že koktavosť je až štyrikrát častejšia u mužov ako u žien. Prečo tomu tak je, nie je úplne jasné, ale predpokladá sa, že to môže súvisieť s rozdielmi vo vývoji rečových a jazykových schopností medzi mužmi a ženami.
5. Koktavosť často začína v detstve
Väčšina ľudí, ktorí koktajú, začne mať príznaky v ranom detstve, často vo veku od 2 do 6 rokov, keď sa ich jazykové schopnosti rýchlo vyvíjajú. U väčšiny detí však koktanie spontánne zmizne. Ak však koktavosť pretrváva viac ako šesť mesiacov, môže sa stať chronickou.
6. Mozog koktajúcich ľudí pracuje inak
Výskumy ukazujú, že mozog ľudí s koktavosťou funguje trochu inak počas hovorenia. Napríklad existujú rozdiely v aktivite určitých častí mozgu zodpovedných za reč a motorickú kontrolu. Koktavosť nie je len „nedostatok sebakontroly“ – jej koreňom sú neurologické rozdiely.
7. Koktavosť sa mení v závislosti od situácie
Koktaví ľudia často pozorujú, že ich reč sa mení v závislosti od prostredia a ľudí, s ktorými hovoria. Niektorí môžu hovoriť plynulo, keď sú sami alebo rozprávajú so zvieratami, a zakoktajú sa, keď hovoria s autoritami alebo v stresových situáciách. Dokonca spev a šeptanie často úplne eliminujú koktavosť.
8. Koktavosť môže zhoršiť stres, ale nezmizne s úsilím hovoriť pomaly
Mnoho ľudí verí, že koktaví môžu „prestať koktať“, ak sa viac sústredia alebo hovoria pomaly. Pravda je však, že aj keď techniky na zlepšenie plynulosti môžu pomôcť, koktavosť nie je vecou voľby. Koktajúcim ľuďom často nepomáhajú rady typu „dýchaj hlboko“ alebo „upokoj sa“ – naopak, tieto rady môžu situáciu ešte zhoršiť.
9. Koktavosť nie je spojená s inteligenciou
Jedným z najväčších mýtov o koktavosti je, že koktajúci ľudia majú nižšiu inteligenciu alebo schopnosti. Tento mýtus je úplne nepravdivý. Koktavosť nijakým spôsobom neovplyvňuje kognitívne schopnosti alebo inteligenciu. Mnoho koktajúcich ľudí je výnimočne schopných vo svojich oblastiach, vrátane vedy, umenia či politiky.
10. Existuje mnoho spôsobov, ako koktavosť zvládať
Aj keď neexistuje univerzálny liek na koktavosť, existuje mnoho spôsobov, ako ju efektívne zvládať. Logopédia, behaviorálna terapia a techniky na kontrolu dýchania môžu výrazne zlepšiť plynulosť reči a znížiť úzkosť spojenú s komunikáciou. Skupinové podporné stretnutia a komunity pre koktavých môžu pomôcť zdieľať skúsenosti a podporiť sebadôveru.